Pribeh #2-Chladné objatie

9. července 2012 v 11:09 | brenda |  Brenda Diary
Dalši pribeh zo stránky o HP.Tento sa mi moc nepáčil lebo je kradši ale dávam ho sem ak by sa páčl vám.Pribeh má názov Chladné objatie.Ja dávam druhu časť a prvu vám dám zajtra.

Chladné objatie II.

29. kapitola: Večera v reštaurácií

Odišli sme z nemocnice do muklovského Londýna.
"Navrhujem, aby sme sa šli najprv najesť, až potom sa vrátime domov."
"Rada," prikývla som.
Neďaleko nemocnice sme našli celkom útulnú muklovskú reštauráciu.
"Mohli by sme ísť do Deravého kotlíka, ale som si istý, že teraz viac oceníš pokojnú a nezadymenú atmosféru," šepol, keď sme sa usadili.
Čašník nám doniesol Jedálny lístok. Aspoň polovica z jedál mi veľa nehovorila.
"Čo si dáš?" spýtal sa. Tiež si najskôr nebol istý, čo môže očakávať.
"Navrhujem jednoducho zemiaky a rezeň."
Prikývol: "A na pitie? Džús?"
"Iste. Len nepovedz tekvicový," pousmiala som sa.
"Vyber si sama," zahučal. Kývol na čašníka. O polhodinu sme už mali na stole taniere. Môj džús bol medzitým skoro dopitý, kým Severus pohár červeného vypil skoro na jeden glg. Ešte stále si držal svoju masku chladnej nehybnej ľahostajnosti. Aj tak som vedela, že mu ani ten pohár nepomohol upokojiť sa. Hádam, že ak by nebol ex-špión, triasol by sa, aj keď bol chlap. Ja som naopak bola úplne pokojná. Vedela som, že dieťa donosím dosť dlho, aby to prežilo. Nepripúšťala som neúspech. Moje dieťa bude žiť - aj keď to bude posledná vec, o ktorú sa postarám. Pretože ho milujem, ako nikoho iného na svete. Vedela som, že som tehotná iba hodinu, ale aj tak bol pre mňa ten mladý život vo mne dôležitejší ako Severus aj Serafina. Bola som ochotná opustiť ich oveľa skôr, aj keď to bude bolieť, že času pre nich mám ešte menej. Ale pre dieťa obetujem všetko.
Jedlo mi chutilo, aj keď to kuchár možno trochu presolil. Objednala som ešte jeden džús a Severusovi minerálku. Ale netváril sa, že by mu chutila. Nebol zvyknutý na bublinky.
"Dobre. Pôjdeme domov?" spýtala som sa ho. Chvíľu sa ešte mračil na tanier.... skôr jedlo rozpitval ako zjedol, ale nakoniec zložil príbor a zavolal čašníka. Po zaplatení sme odišli späť do tmavej uličky a pripravili sa na premiestnenie. Ako naposledy, aj teraz sme počkali, kým mi prestane tiecť krv z nosa a až potom vkročili na pozemky a vrátili sa domov.
Stála som pred veľkým zrkadlom, vyhrnula si vrchnú časť pyžama a pozerala sa na svoje brucho. Ešte to samozrejme vôbec nebolo vidieť. Bruško som mala ploché ako predtým. Pohladila som ho. Moje dieťatko. Moje zlaté, rozkošné, maličké. Neboj sa. Ty budeš silný a priebojný. Po ockovi. Teba len tak niečo nezlomí. Ty to zvládneš. Bude dobre. Všetko bude dobre. Severus vstúpil do izby, postavil sa za mňa a objal ma okolo pása. Tiež pohladil náš poklad.
namiesto tých troch slov tam bolo netečnosti, ale keďže to nie je po slovensky... (a stále sa mi to tam hodí najviac, ale neviem slovenský preklad, ktorý by obsahoval všetko, čo sa mi s tým slovom spája.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama